Fazuľa patrí medzi bôbovité rastliny, ktoré sú mimoriadne dôležitou a nenahraditeľnou súčasťou ekologického záhradkárstva. Taktiež by mala byť častejšie zastúpená v našej strave. Práve siatím nízkej fazule môžeme dosiahnuť oba tieto ciele.

Mnohí nízku fazuľu odmietajú z presvedčenia, že na struky je vhodná len vysoká fazuľa, no to je ďaleko od pravdy. Nízka fazuľa sa od vysokej líši najmä výškou a skorším kvitnutím. Rýchlo kvitne – zvyčajne už približne po 50 dňoch, niektoré odrody dokonca ešte skôr.  Vysoká fazuľa začína kvitnúť až vtedy, keď sa deň skráti na 14 hodín alebo menej.

Pred výsadbou semená namočíme

Sejeme ju, keď sa pôda zahreje aspoň na 10 °C, teda ku koncu apríla. Odporúča sa, aby sa semená pred siatím cez noc namočili – buď do teplej vody, alebo ešte lepšie, do vychladnutého šalviového alebo harmančekového čaju (na približne 30 °C). Keďže semená absorbujú minimálne toľko vody, aká je ich vlastná hrúbka, nádoby by mali byť aspoň dvakrát väčšie a vody aspoň dvakrát toľko ako semien. Namočením sa čiastočne odstránia aj prípadné huby a iné škodlivé choroby, ktoré sa prenášajú semenami.

Nízka fazuľa nepotrebuje vlastný záhon

Nízka fazuľa patrí medzi veľmi nenáročné druhy zeleniny, ktoré nevyžadujú špeciálnu starostlivosť v záhrade. Zvyčajne sa seje po rastlinách s hlbokým koreňovým systémom, predovšetkým po koreňovej zelenine. Zle však porastie, ak na rovnakom záhone predtým rástli cibuľovité rastliny, ako napríklad cibuľa, cesnak, pór alebo šalotka. Nízka fazuľa je taktiež výborným susedom kapusty, karfiolu či kelu.

Sejeme ju do riadkov. Riadky by mali byť vzdialené aspoň 30 cm, a v riadku by mal byť rozostup medzi rastlinami približne 10 cm. Teda každých desať centimetrov sejeme jedno až dve semienka. Môže sa siať aj medzi zemiaky, kapustu, kel, ružičkový kel, ku paprike, cukrovej kukurici alebo spolu so špenátom či mangoldom.
V každom prípade by mala pri fazuli rásť saturejka (Satureja) a okraje záhonov môžu zdobiť a chrániť aksamietnice (Tagetes).

Hnojenie nízkej fazule

Najdôležitejšou podmienkou pre úspešné pestovanie bôbovitých rastlín je dobre pripravená, kyprá pôda. Na koreňoch bôbovitých rastlín sa usadzujú špeciálne baktérie, ktoré dokážu premeniť dusík zo vzduchu (ktorého je približne 80 %) na formu dostupnú rastlinám. Vzdušná a kyprá pôda je nevyhnutná na to, aby sa v nej mohlo rozvinúť čo najviac koreňov fazule – a samozrejme bez použitia pesticídov, minerálnych hnojív, ba dokonca ani maštaľných hnojív. Môže sa použiť malá hrsť organického hnojiva na jeden štvorcový meter pôdy vo forme peliet– Plantella Organik.

Čo robiť, ak fazuli žltnú listy?

Ak listy fazule zožltnú, pôdu je potrebné okamžite prekypriť alebo okopať. Zvyčajne to stačí a nie je potrebné ďalšie prihnojovanie. Hnojenie minerálnym (umelým) dusíkom ničí  prospešné baktérie na koreňoch rastlín, preto sa tento spôsob neodporúča v domácich záhradách. Žltnutie listov je často aj následkom nedostatku makro- a mikroživín, a preto sa v takom prípade pridáva Plantella Záhrada.

Čo po zbere fazule?

Po zbere rastliny nevyťahujeme zo zeme, ale ich odrežeme. Ak zberáme mladé struky, zelené rastliny môžeme rozsekať – najrýchlejšie záhradnou kosačkou. Takto rozsekanú hmotu využijeme ako mulč (pokryv) okolo plodovej zeleniny alebo kapustovín. Korene spolu s užitočnými baktériami necháme v pôde – tie budú ešte nejaký čas pokračovať v tvorbe dusíka a tak obohacovať zem.

Druhá vlna fazule – aj na jeseň

Nízku fazuľu môžeme znova vysievať v druhej polovici augusta až do začiatku septembra. Záhradkári na túto jesennú sejbu často zabúdajú.

V skleníkoch fazuľa dobre rastie len vtedy, ak je zasiata skoro na jar (od začiatku do polovice apríla), pretože počas horúčav je opelenie slabé alebo vôbec nenastane – a už aj oplodnené struky môžu opadať.

Nízka fazuľa nepotrebuje vlastné záhony – môžeme ju pestovať aj v kombinácii so zemiakmi, kapustovinami, tekvicami alebo cviklou.

---