Živý plot okolo vášho domu si môžete vytvoriť z opadavých alebo vždyzelených rastlín. Ak chceme, aby táto prírodná bariéra vyzerala krásne, musíme sa o ňu starať, a to pravidelným hnojením a správnym strihaním. Len tak ochráni našu záhradu a dom a bude našou pýchou.

1. Živý plot z opadavých drevín

Živý plot môžeme vytvoriť z opadavých drevín, ktoré sú pôvodom zo Slovenska a na ktoré natrafíme v lese skoro na každom kroku.  To znamená, že sú prispôsobené tunajším podmienkam a veľmi dobre sa im tu darí. Nie sú to však jediné rastliny vhodné na živé ploty.

Opadavé rastliny vhodné pre živé ploty:

• buk lesný (Fagus sylvatica)
• buk lesný Atropunicea (Fagus sylvatica ‚Atropunicea‘)
• hrab obyčajný (Carpinus betulus)
• javor poľný (Acer campestre)
• javor ohnivý (Acer ginnala)
• hloh jednosemenný (Crataegus monogyna)

Ako vysadiť živý plot z opadavých drevín

Keď sa rozhodneme pre výsadbu, máme k dispozícii sadenice s holými koreňmi aj sadenice v kvetináčoch. Sadenice s holými koreňmi sú menšie, ale aj cenovo dostupnejšie. Musíme venovať pozornosť rozrastenosti sadeníc. Najlepšie sú sadenice s čo najkratším kmeňom alebo s prvými nízko rastúcimi konármi, pretože len tak dosiahneme kompaktný, hustý a nepriechodný živý plot. Čas sadenia je skoro na jar alebo neskoro na jeseň.

V prípade sadeníc v kvetináčoch sú na výber sadenice rôznych veľkostí. Opäť treba dbať na to, aby boli spodné konáre čo rozrastené čo najnižšie. Doba výsadby sa dá vďaka pestovaniu v kvetináčoch rozložiť na celé vegetačné obdobie, od jari do jesene. Treba sa vyhnúť výsadbe v letných horúčavách.

Skôr ako sa rozhodneme pre jednoradový alebo dvojradový živý plot, je dôležité vziať do úvahy, že pri dvojradovej výsadbe je konečná šírka dospelých rastlín dosť veľká. Ide o veľmi široký a hustý živý plot, ktorého šírka môže presiahnuť 1 m.

Všetkým sadeniciam pri výsadbe do jarku alebo jamy dodáme organické hnojivo Plantella Organik na sadenice, ktoré umožní rastlinám dobre zakoreniť a rásť. Živiny sa uvoľňujú pomaly a stabilný prísun dusíka zabezpečí rovnomerný rast.

Na jar prihnojujeme dospelé rastliny hnojivom Plantella Špeciálne hnojivo pre Ihličnany. 

2. Živý plot zo vždyzelených drevín

Ako sa pustiť do výsadby vždyzeleného živého plotu

Na výsadbu vždyzelených živých plotov väčšinou kupujeme sadenice v kvetináčoch. Pri výsadbe používame organické hnojivo Plantella Organik na sadenice, ktoré umožní rastlinám správne zakoreniť a rásť.

Vždyzelený živý plot potrebuje základné hnojenie a sezónne prihnojovanie

Vždyzelené ihličnany hnojíme Plantella Špeciálnym hnojivom na ihličnany. Toto hnojivo obsahuje veľa horčíka, ktorý zohráva významnú úlohu vo fotosyntetických procesoch. Nedostatok sa prejavuje bledosťou rastlín, zhoršeným rastom alebo dokonca vysušením. S hnojením by sa malo začať na jar, keď sa rastliny začnú prebúdzať a pučať alebo tvoriť výhonky. Hnojíme ich v marci, apríli, máji a júni. Počas vysokých letných teplôt ich nehnojíme, pretože ak nemajú k dispozícii dostatok vody, môže rýchlo dôjsť k popáleniu. S hnojením pokračujeme v septembri a v závislosti od počasia aj v októbri. Takto posilnené rastliny úspešne prežijú leto a zimu.

Keďže vždyzelené rastliny produkujú potravu počas celého roka, nemali by sme zabúdať na ich zalievanie, pretože sucho sa môže vyskytnúť ako v lete, tak aj v zime. Ak pôda nezamŕza a dlhší čas nepadajú zrážky, všetky vždyzelené rastliny by sa mali zalievať.

Vždyzelené listnaté rastliny hnojíme organickým hnojivom Plantella Organik na začiatku sezóny. Pred dažďom stačí posypať rastliny hnojivom, ktoré im poskytne dostatok živín na celú sezónu. Pre dobrý a silný rast používame kryštalické hnojivo Plantella Špeciálne hnojivo na okrasné rastliny. Prihnojujeme v apríli, máji a júni. Počas leta nehnojíme, ale začneme opäť hnojiť začiatkom jesene.

Základné informácie o strihaní vždyzelených živých plotov

• V porovnaní s opadavými živými plotmi potrebujú vždyzelené živé ploty menej strihania.
• Striháme najmä živé ploty z cypruštekov, tují a tisov.
• Smrekom a boroviciam odstraňujeme len vrchné výhonky na vetvách a mierne ich tvarujeme nožnicami. To znamená skrátenie výhonkov alebo na mladší výhonok nižšie na vetve.
• Ak zastrihneme príliš hlboko, do hnedej, drevitej časti rastliny, nové vetvy odtiaľ nevyrastú a rastlina uschne.
• Príliš vysoké živé ploty by sa nemali skracovať o viac ako tretinu, pretože ide o veľký šok, ktorý spôsobí vyschnutie a odumretie rastliny.
• Ak je živý plot príliš široký, možno ho zúžiť postranným rezom, pričom treba dbať na to, aby sme neodstránili príliš veľa zelených častí. Z holých výhonkov nebudú vyrastať nové vetvy.

Rastliny, ktoré sa u nás najčastejšie využívajú na živé ploty:

Tuja

Tuja je veľmi častou voľbou pre živé ploty, pričom najčastejšie sa používa Thuja Occidentalis „Smaragd“. Rastliny dorastajú do výšky 1,5 až 3 m. Orezávame ju koncom júna a v prípade potreby koncom augusta alebo začiatkom septembra. To zahŕňa strihanie ročných prírastkov – mladého, nového porastu a tiež žltnúcich vetvičiek v strede živého plota. Nikdy nezasahujeme do staršej časti dreviny, pretože tá zostane len hnedá a uschnutá.

Cypruštek

Cyprušteky zastrihávame v júni a konečné úpravy vykonávame v auguste a začiatkom septembra. Živý plot dosahuje konečnú výšku do 3 m.

Tis

Keď sa pestuje ako živý plot, dorastá do výšky 2 m. Striháme ho len raz ročne, koncom júna. Tis rastie pomaly a vytvára veľmi hustý živý plot. Je to jediný ihličnan, ktorý znesie rez do drevitej časti rastliny, pretože rastlina opäť dorastie, aj keď pomaly.

Vtáčí zob

Vtáčí zob môže v závislosti od druhu dorásť až do výšky 3 m. Striháme ho niekoľkokrát ročne, a to tak, že sa skracuje mladý, nový porast. Najčastejšie sa strihá koncom júna a potom opäť v auguste. V prípade bujne rastúceho kríka ho možno počas sezóny orezať ešte niekoľkokrát. V našej oblasti najčastejšie vysádzame vtáčí zob (L.vulgare) a vtáčí zob vajcovitolistý (L.ovalifolium), pričom bežný vtáčí zob je silnejší a odolnejší.

Vavrínovec

Vavrínovec je veľmi častou voľbou, pretože vytvára hustý živý plot. Dorastá do výšky až 3 m. Mal by sa strihať raz ročne, najlepšie v júni. Každú vetvu zastrihávame zvlášť, aby sme nepoškodili jeho krásne lesklé listy.

Krušpán